Misha - Chránim si svoj vesmír

Autor: Robert Buček st | 4.1.2013 o 20:11 | (upravené 23.1.2013 o 7:56) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  682x

Jej debutový album spred jedenástich rokov bol ozajstným boomom pre vtedajšiu slovenskú pop music. Misha (38) ako prvá vniesla do vtedy unaveného gitarového popu svieži soul a r´n´b, získala troch Aurelov a v rádiách patrila k najhranejším interpretom. Hoci si stále drží vysoký kredit medzi slovenskými speváčkami, dnes už zdieľa ako matka dvojičiek úplne iné priority -  nevalcuje hitparády, nepotrebuje byť nevyhnutne na vrchole a viac jej vyhovuje pokojnejší život mimo záujmu bulváru. Na jar pripravuje svoju prvú výberovú kompiláciu.

 

Spomínate si ešte, kedy ste začali vnímať muziku? Smerovali vás hudobne nejako rodičia? Predsa len, chodili ste na balet a spoločenské tance...

Hudbu som vnímala od mala. Počúvala som potajomky platne mojich rodičov, najviac ma bral Louis Armstrong. Rodičia ma dali na balet a keď som mala osem, sama som prešla na spoločenské tance. Na hudobnú školu ma však nikdy nezapísali. Vždy som túžila vedieť hrať na klavíri, ale potom tanec, škola a moja vášeň pre angličtinu zožrali väčšinu môjho času.  Preto dnes robím všetko sluchom.

 

Dá sa povedať, že zlomový bod nastal, keď ste v roku 1999 zaspievali na módnej prehliadke Lýdii Eckhardt? Čo ste vtedy spievali?

Lýdiu som učila anglicky a bol to jej nápad nechať ma spievať na jej prehliadke. Urobila som skladbu od LeAnn Rimes  Looking Through Your Eyes. Vtedy som ešte o sebe netušila, že si viem song napísať sama. Priviedol ma k tomu Lubo  „Umelec" Priehradník asi o niekoľko mesiacov neskôr.

 

S Jankom Lehotským ste potom naspievali 3 duetá na jeho album Poslední a prví. Ako ste sa k nemu dostali?

Už si presne nepamätám, z akého podnetu ma Janko Lehotský oslovil. Či o mne počul z Fun rádia alebo to bolo z hudobných kruhov od Luba Priehradníka...

 

A do Fun rádia?

Poslala ma tam Lýdia Eckhardt nahrať vokály do skladby na jej prehliadku. Predtým som nepoznala živú dušu v showbiznise. Lýdia bola môj úplne začiatočný impulz. Bajko z Fun-ka mi navrhol, nech  nejako viacerými spôsobmi nahovorím slovo „Funrádio" a ja som odvtedy robila skoro všetky jingle a intrá do nových skladieb. Popri mojej práci s angličtinou to bola pre mňa krásna zmena a veľa ma to naučilo. Bola som síce viac-menej samouk ale to, že som všetko musela nahrávať rýchlo ako na páse, ma nútilo rýchlo a profesionálne sa k tomu stavať.

 

Ako tlmočníčka ste precestovali takmer celý svet. Bolo času počas týchto pracovných ciest vnímať aj hudobné dianie v tej ktorej krajine? Inak povedané, preniesli sa tieto skúsenosti nejakým spôsobom neskôr do vašej tvorby?

To asi vôbec nie. Vždy som cestovala s nejakou delegáciou a im som sa musela vlastne venovať celý čas. V 90-tych rokoch väčšina lekárov, či právnikov sa nevedela bez tlmočníka pohnúť ani na krok. Nemala som možnosť obiehať CD predajne niekde v Štokholme alebo v Londýne. Dalo mi to však nesmierne skúsenosti o tom, ako funguje svet. Tlmočila som rôzne témy a stretávať toľko profesionálov z mnohých sfér bolo naozaj skvelou školou.

Misha

foto: Braňo Simončík

 

Definitívne ste prerazili na súťaži CocaCola Popstar. Myslíte si, že keby nebolo tejto súťaži, dnes by ste neboli tam, kde ste? Alebo to len urýchlilo už nastúpenú cestu, ktorou by ste tak či tak boli išli?

To je veľmi ťažké povedať. Nechcela som súťažiť, ale túžila som dostať svoju tvorbu k ľuďom. Nechcela som sa stať slávnou, ale túžila som zaspievať svoje pesničky pre veľa ľudí. To bol dôvod, prečo som do súťaže nakoniec šla. Keby nie CocaCola Popstar, možno by som sa prebíjala na scénu dlhšie, možno aj nekonečne dlho. Ale to, že sa to prevalilo rýchlo, niekedy pociťujem ako negatívnu vec, pretože ma to u mnohých vykreslilo ako nejaký rýchly produkt. Málokoho by napadlo, že toho mám toľko za sebou a že si skladby aj píšem a autorsky sa staviam k všetkému, čo sa mojej hudobnej činnosti týka.

 

Váš debutový album bol ozajstným boomom pre vtedajšiu slovenskú pop music. Ako prvá ste vniesli do už časom unaveného gitarového popu soul a r´n´b, získali ste množstvo ocenení, patrili ste k najviac hraným interpretom. Ako si spomínate na hity ako Náladu mi dvíhaš a Druhá, dnes, s odstupom času?

Boli to pre mňa milé časy. Presne si spomínam ako som napísala refrén z Náladu mi dvíhaš o druhej v noci a ako som sa potkla o zárubňu dverí po tme v podnájme, aby som nezobudila spolubývajúcich. Potrebovala som ceruzku na zapísanie textu, čo mi v polospánku napadol. Za pesničku „Druhá" som schytala pochvalu od Riša Müllera, keď mi počas udeľovania Aurelov, keď som ich získala troch naraz, povedal: „Tá skladba je dobrá. Takú spolu urobme."  Riša som vtedy ešte osobne nepoznala a jeho uznanie bola pre mňa najväčšia pocta.

 

Súhlasíte s tvrdením, že napriek tomu, že aj ďalšie albumy dosahovali vysokú kvalitu a relatívne sa dobre predávali, úspech debutového albumu už nedosiahli? Aspoň nie po stránke tej masovej mánie. Prečo?

Áno, máte pravdu. A myslím, že aj viem, prečo ďalšie albumy nedosiahli masovú mániu. Doteraz som to nikde neprezrádzala, ale môj manažment v tom čase nešťastne zareagoval na jednu ponuku Funrádia a to sa naštvané postavilo k mojej tvorbe chrbtom. Ja som sa o tom celé ďalšie asi 3 roky nedozvedela, len mi bolo divné, prečo ich žiaden môj ďalší singel neoslovil. Nikdy som nešla za svoju hudbu do rádia orodovať, proste som to nechávala tak. Až na tlaky vydavateľstva som po rokoch zo zvedavosti začala zisťovať príčiny. Bolo mi to vysvetlené a všetko mi do seba zapadlo ako skladačka. Som si istá, že moja hudba z novších albumov je lepšia a vyzretejšia a určite nezaostáva v porovnaní s debutom. Ale s tým už nič neurobím. Keď raz niekto z môjho tímu niečo profesionálne zbabral, musíme sa s tým asi vyrovnať. Na moje šťastie ma to až tak netrápi. Nie som typ, ktorý nutne potrebuje byť na vrchole. Naozaj úprimne priznávam, že takýto pokojnejší život mi vyhovuje oveľa viac. Vždy ma vedelo vykoľajiť, keď si bulvár vyrábal svoje nezmysly a toho je teraz tiež menej, keď už nevalcujem hitparády.

 

Nakoľko vám pomohlo pôsobenie v New Yorku vo vašej ďalšej hudobnej kariére?

V New Yorku som za obdobie piatich rokov strávila asi rok čistého času. Dalo mi to naozaj veľa. Mala som možnosť naozaj naplno stráviť veľa času s hudobníkmi prvej kategórie a dodnes mám s nimi veľmi dobré vzťahy. Nedá sa ani opísať, koľko sa dá naučiť, keď človek nemá jazykovú bariéru a trávi s nimi celé týždne alebo mesiace. Nikdy som neštudovala hudbu, ale toto bolo pre mňa ako jedno veľké hudobné štúdium. Hlavne ma to naučilo pokore a naozajstnej láske k hudbe. Tí najväčší umelci sú totiž neuveriteľne skromní a pokorní.

 

Myslíte si, že by sa mohla slovenská speváčka pop music presadiť aj celosvetovo? Vy ste na to mali niekoľko dobrých predpokladov: výborná angličtina, kontakty, úspechy doma, kvalitný repertoár. Čo ešte bolo treba k tomu, aby sa tak stalo? Alebo inak - prečo sa tak nestalo?

Bolo k tomu treba „to aj naozaj chcieť". Ja som v tom čase už mala po tridsiatke, nebola som ochotná úplne sa prispôsobiť americkému systému a dať so sebou manipulovať, aby sa zarobili peniaze. Tiež na to treba showbiz agenta, nikdy sa s vami nebudú baviť priamo. Moje hudobné kontakty sú väčšinou jazzové a nikdy som naozaj preraziť neskúšala. Jednoducho som nemala takú túžbu. Uvedomila som si, že keď mám čo robiť zvládnuť ten balík nezmyslov, čo to obnáša popri hudbe na Slovensku, asi by som nezvládla niečo také v rozmeroch medzinárodných.

Misha

foto: Ľubo Špirko

 

Čím ďalej, tým viac vaša kariéra smerovala ku koketovaniu s hip-hopom, čo bolo prirodzené, pretože taký bol trend a to nielen na Slovensku. Posledný album Ako nikdy predtým vám dokonca produkoval Opak z hip-hopovej formácie A.M.O. Vyzerá to tak, že sa vám spolupráca zapáčila a odvtedy vznikli ďalšie skladby Mal som pre film Fejs a Anjeli nad mestom. Nakoľko vás táto spolupráca napĺňa? Dá sa predpokladať, že ďalší album sa bude uberať rovnakým smerom?

S Opakom sme si jednoducho hudobne aj ľudsky „sadli". Je to inteligentný chalan a má dobrú pracovnú disciplínu. Navyše je to kvalitný producent a to je všetko, čo okrem poctivých živých nástrojov potrebujem. Vždy medzi štúdiovými albumami vznikajú rôzne iné spolupráce a projekty a ja sa tomu teším. Robiť skladbu do filmu alebo k baletu SND je úžasná vec a tiež pocta. Ešte neviem, ako s novým albumom. Hip-hop mi funguje, ale milujem akustiku natoľko, že túžim mať úplne akustický album. To je však na výrobu finančne aj časovo najnáročnejšie. A v dnešnej dobe ústupu cédečiek sa mi to asi nepodarí. Musela by som zas valcovať éter, aby som to dokázala zafinancovať.

 

Opak sa o vás vyjadril v jednom rozhovore, že ste úplná profíčka, presne viete, čo chcete, ale tiež sa necháte radi ovplyvniť. Keď prídete za ním nahrať nejaký song, je to ako namazať maslo izbovej teploty na práve upečený a vychladnutý chlieb...

Nám dvom jednoducho sedí pracovná chémia. Obaja vieme vyjadriť predstavu a potom ju spoločnými silami vybudovať do konca. Asi som sa za posledné roky naozaj dosť naučila a aj keď ja sama za počítačom nesedím, viem si povedať pri produkcii, čo má ako zaznieť, a kedy a čo má ustúpiť a často sa do toho montujem. A čo sa týka nahrávania spevu samotného, nepatrím k tým, čo na jednom songu trávia dni. Čas sú peniaze, takže mojou snahou je vždy dať to za dve - tri hoďky aj s vokálmi.

 

Ozaj, kedy chystáte ďalší album? Máte už nachystaný aspoň zhruba materiál, ktorý by mohol obsahovať?

Posledný vyšiel pred rokom a po 10 rokoch v hudbe a 4 albumoch je čas na výberovku. Tá by mala vyjsť na jar aj s niekoľkými novými skladbami. To je to, na čom práve pracujeme. Chcela by som však tvoriť viac pre iných. Máme veľa nových mladých spevákov a pre nich by som do budúcna rada písala songy. Nemusím byť ja v žiare reflektorov, napĺňalo by ma to aj takto.


Tí najväčší umelci sú neuveriteľne skromní a pokorní


 

Čo si myslíte o trende postupného zániku vydávania CD. Vraj sa už albumy nebudú vydávať na CD, ale len sťahovať z netu... Je to podľa vás len krátkodobá „kačica" alebo logické vyústenie stavu nastoleného nezadržateľným rozvojom nových technológií. Viete si predstaviť vydávanie albumov opäť na vinyloch?

To asi nebude krátkodobá „kačica". Je to naozaj logické vyústenie a CD sa stratia tak, ako vinyly alebo kazety. Dôkazom je aj zavretie najväčšieho obchodu s cédečkami na Times Square v New Yorku. Už bude všetko len elektronicky. Okrem iného to šetrí aj životné prostredie. Len musíme ľudí naučiť za to aj zaplatiť a nie to z netu kradnúť. Ak sa ľudia nenaučia za to zaplatiť, asi zanikne hudba, alebo čo...

 

Nerád sa vŕtam v súkromí, ale predsa sa nedá neopýtať na krátke intermezzo z vlaňajšieho leta, keď ste sa na pár týždňov ocitli v roli vydatej ženy. Ako sa na to celé pozeráte dnes?

Vtedy ma to strápilo, dnes sa na tom smejem a tí, čo tie veci vyrábajú, sú u mňa úplní chudáci.  Bolo to na jar 2011 a nie, nikdy som sa nevydávala a teda som ani nemala akú svadbu anulovať. Len som ukončila môj vtedajší dlhoročný vzťah. A dnes som vďakabohu veľmi šťastná s niekým, kto je už od minulého leta po mojom boku a teším sa na rodinu a všetky tie najobyčajnejšie a najkrajšie veci. Mám pocit, že po 18 rokoch tvrdej práce si to naozaj zaslúžim.

 

Ste ďalšou z Východniarok, ktoré sa presadili v Bratislave. Aké sú návraty do rodiska - ako vás vítajú rodina, príbuzní, obyčajní ľudia na ulici....? Necítite občas pocit prílišného odcudzenia? Nikdy sa neprichytíte pri myšlienke - dofrasa,  nezabudla som v tom návale chaosu, odkiaľ som to vlastne vzišla?

Stále si veľmi dobre pamätám, odkiaľ som prišla a do Michaloviec chodím stále ako na klavír.  Mám tam mamu a brata s rodinou. Jeho deti mi už 6 rokov nabíjajú baterky a vždy, keď tam idem, vraciam sa oddýchnutá a veselá. Vždy boli na východe ku mne všetci milí. Minule som urobila návštevu niekoľkých škôl a tiež umeleckého súboru. Aj keď tam nežijem už 19 rokov, stále je to pre mňa rovnako môj domov.

 

V jednej výpovedi ste sa vyjadrili, že ste zároveň introvert aj extrovert. Momentálne ste na tom ako?

Stále rovnako. Extrovertom sa stávam na pódiu a všeobecne vždy, keď sa chcem nejako umelecky vyjadriť. V bežnom živote som však v „kľude" a som veľmi hanblivá. Nemám záujem na tom, aby o mne všetci všetko vedeli, aj keď nejaké pikantnosti nevyvádzam. Jednoducho mám pocit, že si musím chrániť svoj vesmír aj s ľuďmi, čo sú jeho súčasťou.

 

Ako si viete ešte poriadne prefiltrovať hlavu okrem toho, že  prevráti celý byt hore nohami?

Na korčuliach so slúchadlami na ušiach. Škoda, že sa to dá len v lete. Čo by som dala za to, keby niekto postavil v Bratislave krytú korčuliarku trasu. Napríklad okolo nejakého štadióna alebo obchodného centra... A mohla by som korčuľovať aj v zime. Ale musela by mať niekoľko kilometrov a sklo po stranách, aby to malo podobný efekt ako v lete na hrádzi popri Dunaji. Ak to číta nejaký investor, pokojne mi ukradnite tento nápad.

 

Ak by ste si mali vybrať jednu osobu - kto vám počas kariéry najviac pomohol?

Taká jediná intenzívna osoba asi nie je. Je ich viac a každý pomáhal v istom období. Každý z nich bol svojou pomocou svojský, či to bola psychická podpora alebo niečo po hudobnej stránke. Nikdy ma však nikto nikam nepretláčal. Jednoducho som si to neželala. Som spokojná so všetkým, čím som v živote prešla. Nemusím ničoho ľutovať. A ešte toho dúfam mám dosť pred sebou.

 

Je pocit zadosťučinenia tým, čo vás stále posúva vpred?

Určite áno. Keď sa nenarodíte s povahou na showbiznis, drží vás tam jedine pocit zadosťučinenia a vďačnosť zo strany fanúšikov. Už veľakrát som s tým všetkým chcela skončiť, ale vždy ma tam vracajú reakcie ľudí na koncertoch alebo nové nahrávky. Už ma to živí 10 rokov. Neviem, dokedy sa tým ešte budem môcť živiť, našťastie mám v ruke aj iné povolanie a môžem sa venovať niečomu inému. Hudbu však budem robiť stále.

 

Takže neexistuje nič, čo by ste v živote boli bývali urobili inak?

Moja mama mi raz povedala múdru vec: veci, ktoré nemôžeš ovplyvniť alebo vrátiť, pusti z hlavy. Nemám nič, čoho by som v živote naozaj ľutovala. A keby som niečo hoci malé urobila  trochu inak, mohlo by to aj tak môj život obrátiť úplne iným smerom. Tak asi nemá zmysel nad tým uvažovať.

 

Vedeli by ste si predstaviť situáciu, že by ste odrazu s hudbou skončili a znovu sa začali venovať tlmočníctvu?

Neviem, či by to bolo naozaj tlmočenie, na to sa treba znova dostať do tlmočníckych kruhov. Možno by som založila školu alebo vzdelávaco-tvorivé centrum. S hudbou by som však nikdy neskončila. Je to moja láska a neviem si život bez nej predstaviť. Len ju nemusím robiť pre verejnosť, ale viac menej pre okruh záujemcov. Alebo ju dám na internet. Na to však treba dosť veľa peňazí. Uvidíme, ako sa to vyvŕši...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?