reklama

Iné Kafe: Všetci sa serú na Krétu, prečo nevyskúšať Ukrajinu?

Hrabal som sa vo svojom prvom počítači. Našiel som tento starý rozhovor s Vratkom. Vznikol v čase, keď vychádzal ich album Bez udania dôvodu. Rozhovor napokon nikde uverejnený nebol. Už ani neviem prečo. Napokon sa dočkal. Po 10tich rokoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Vratko Rohoň (2002): Iné Kafe nie je futbalový mančaft
Vratko Rohoň (2002): Iné Kafe nie je futbalový mančaft (zdroj: archív Vratka Rohoňa)

Ako si spomínaš na začiatky? Poseidon, Cemetery, Shotgun...?
„Boli to roky, na ktoré človek nikdy nezabudne, prvé kontakty s muzikou, prvé skúšky, prví muzikanti, prvé koncerty, prví fanúšikovia. Každá z tých kapiel pre mňa niečo znamenala a bez nich by dnes určite nebolo Iné Kafe.“

Od Shotgun Records ste prešli k Universal Music, dnes vás vydáva Forza. Bola táto cesta dostatočne tŕnistá? Aké problémy ste mali s UM v Čechách? Ako funguje spolupráca s dnešným vydavateľstvom?
„Shotgun Records bolo vlastne moje hudobné vydavateľstvo, ktoré vydalo našu prvú dosku Vitaj! a to len preto, lebo to nechcel vydať nikto iný. Po úspechu skladby "090x" sa Iné Kafe už stalo známym, ale napriek tomu predaj albumu Vitaj! vykazoval stratu. Z toho dôvodu sme už ďalšie albumy vydali u iných vydavateľov. Momentálne sme pod vydavateľstvom Forza Music a naše vzťahy sú bezproblémové. Dôležité je, aby vydavateľ nekecal do muziky a do vecí, ktoré sa ho netykajú. To je prípad Forzy. Akceptujú nás, my akceptujeme ich. O českom Universale sa vyjadrovať nebudem, je to škoda slov. Hádam len toľko, že naznášame ľudí, ktorí do očí klamú a nevedia dodržiavať dohodnuté sľuby. Sme radi, že dnes s nimi už nemáme nič spoločné. Naopak, slovenský Universal, ktorý nám vydal "Čumila", bol k nám vždy férový. Škoda, že to tak nebolo aj v Prahe.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V 2001 vyšla reedícia nezverejnených demo skladieb Situácia a Kachny. Čo ťa viedlo k jeho vydaniu? Nesuploval tento album dočasnú absenciu vašej tvorivosti? Myslím si, že po komerčnej stránke je to dosť prepadák...
„Demo Situácia a Kachny bolo vydané úmyselne bez akejkoľvek kampane alebo reklamy. Bolo určené iba najskalnejším fanúšikom, ktorí si k nemu našli cestu aj tak. Počas predchádzajúcich rokov si tento album veľa ľudí žiadalo, lebo vedeli, že bol, ale nebol nikdy vydaný. Demo pochádza z čias, kedy Iné Kafe ešte bolo považované za skutočne punkovú kapelu, tak sme týmto bezreklamným spôsobom chceli zachovať jeho nekomerčnú osobitosť. Predalo sa ho niečo cez 2000 kusov, sme spokojní – my aj vydavateľ.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Na chalupe chodím v starých teplákoch, niekedy gumákoch a prepálenej bunde, čo zhorela na peci. Myslíš, že by sa to hodilo na plagát?“

Po dvoch rokoch teda vychádza oficiálny album. Akosi vás dosť dlho nebolo vidieť. Čo ste robili, regenerovali ste pred novým útokom? „Od roku 1998 vlastne rok čo rok na jeseň vychádzal nový album a pravdu povediac, cítili sme, že treba dať na nejaký čas preč nohu z plynu. Toto obdobie sme využili na budovanie si pozície v Čechách, kde sme prakticky pred dvoma rokmi začínali od nuly. Niekedy nemusí byť umenie hrať, ale umenie byť ticho.“

Očakávania?
„Nešli sme do albumu s nejakým očakávaním, respektíve prípravou na nejaké ataky scény. Nejaký ten piatok sme sa už vyhrievali na „výšinách“ slovenskej pop scény a môžeme povedať, že nám je srdečne jedno, či sa tam vrátime alebo nie. Stačí nám, keď si album kúpia tí, čo si ho kúpiť chcú a na koncert prídu tí, čo tam prísť chcú. Časy megalománie okolo Iné Kafesú, dúfam, chvalabohu za nami. Horkýže slíže sú tam, kde my pred troma rokmi a vôbec im to nezávidím.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opäť sa menilo zloženie. V čom bol problém?
„Dano dostal ponuku ísť hrať na Mallorcu do barovej kapely a k tomu niet čo dodať (smiech). Toto je už asi osud každej kapely, ale nevadí, každá zmena zatiaľ viedla k lepšiemu.“

Odišiel aj gitarista Tibor. Vo futbale sa víťazná zostava nezvykne meniť....
„Iné Kafe nie je futbalový mančaft, ale kapela. Inak Ševčenko tiež už nehrá za Dynamo...“

Nemyslíš si, že počas vášho nie príliš dlhého trvania sa v obsadení kapely vystriedalo dosť mien?
„Nazval by som to kryštalizáciou kapely. Kapely nášho typu nevznikajú pod producentmi, ale po krčmách a garážach. Tam neexistujú ani zmluvy, ani pravidlá. Len rock n roll.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Foto: www.rock.cz

Neustále sa rozoberá štýl, ktorý hráte. Viem, že teba to vôbec netrápi, čo by si ale povedal k prirovnaniu neo pop-punk?
„Toto je tragédia slovenských médií. Sú tak blbé, že každému musia pricapiť nálepku. Nás označia ako punk, čo serie punkerov, lebo pravý punk nie sme. Nálepka pop zase vadí nám, lebo pop je No Name a to je rozdiel. Skomolenina neo-pop-punk sa k tomu asi blíži, ale načo to pomenovať. Sme Iné kafe a hotovo.“

Čím sa líši nový album od predchádzajúcej tvorby?
„Ťažko povedať. To by mali posúdiť tí, ktorí si ho vypočujú. Je určite iný ako Príbeh, či po hudobnej alebo textovej stránke. Dá sa povedať, že je to Iné Kafe z toho tvrdšieho konca, ale stále Iné Kafe.“

Určite každý má v sebe pud stále sa zlepšovať a zdolávať ďalšie méty. Myslím si, že slovenský a český hudobný trh ste si už podmanili. Čo ďalej? Na prerazenie v zahraničí je treba angličtinu. Čo s tým? S príchodom vstupu do EÚ sa otvárajú možno aj nové možnosti a kto ich využije prvý, bude sa mať ako v raji...
„Nemyslím si... Hranice sú voľné už 14 rokov a kto sa presadiť chcel, ten sa presadiť mohol. Anglické verzie zatiaľ nehrozia, aj keď sme to už počuli z mnohých strán. Momentálne pracujeme na Poľsku, kde sme zahrali v lete na festivale, kde bolo 350.000 ľudí – poľský Woodstock – a každý nám rozumel. Okrem dobývania sa treba venovať aj tomu, čo už netreba dobíjať (smiech).“

Vaše albumy sa pravidelne vydávajú aj v Čechách. Predpokladám, že sa predávajú rovnako úspešne ako u nás..... Nechcete sa presadiť aj v ďalších krajinách?
„S tým predajom v Čechách by som to tak ružovo nevidel. Tam predávame maximálne 10 percent toho, čo tu. Na odpoveď prečo, je však veľmi ľahká odpoveď. Na Slovensku sme vďaka médiám veľmi známi, možno až nezdravo známi. Tu sa však človek ináč ako cez média stať známy ani nemôže. Nefunguje tu underground, jeho komunita, kluby, festivaly, časáky nič, preto tu kapela ako my, povedzme punk-rocková alebo, ak chcete neopunková, musí robiť mediálne kompromisy, po ktorých nám je koľkokrát až zle. Na jednej strane nás však spozná kopa ľudí a kopa ľudí si aj kúpi naše CD, lebo sa im naša muzika páči. Po tejto stránke sa to zdá OK, lenže k nasej muzike patrí viac klubová kultúra. Tá v Čechách existuje, dáva človeku pocit pravej rockovej satisfakcie, keďže to nie je mediálna cesta, predaj albumov je tomu aj priamo úmerný. Ťažko povedať, čo je lepšie, ale asi niečo medzi tým, ale aj tak bližšie k tým klubom. Je mi zle z tých DJ-ov v Horných Dolných, ktorí naše pesničky prepierajú na diskotékach a do mikrofónov vykrikujú akí sme nenormálni punkáči a za tým odpália najnovšiu Britney Spears. Prial by som si, aby na Slovensku začala konečné fungovať klubová scéna, ktorá by vyhodila z cesty diskotékových frajerov s vyholenými hlavami.“

Ako si spokojný s klipom k pesničke Ružová záhrada?
V zásade som nie spokojný ani s jedným našim klipom. Keď si pozriem klip hocijakej nám podobnej zahraničnej kapely, s tým sa ten náš nedá absolútne porovnať. Bohužiaľ, vydavateľ nám nedá peniaze, lebo taký klip stojí v zahraničí okolo od 30.000.000 Sk vyššie. My na klip dostaneme tak maximálne 100.000. čo je 0,33 % toho klipu zahraničného. Skús si ísť kúpiť bundu, ktorá stojí 3.000 korún a ty na ňu dostaneš 10 Sk? Bohužiaľ, je to tak, ale za daných možností sa podľa mňa Katke Ďurkovičovej klip na Ružovú záhradu celkom podaril.“

Čím ťa učarovala Ukrajina? Málokto hľadá inšpiráciu na Východe...
„To bol skôr úlet ako nejaká inšpirácia. Všetci sa serú do Talianska a na Krétu, prečo nevyskúšať Ukrajinu?“

V roku 1996 vás vraj KDH zakazovala...
(smiech...) „KDH nás nikdy nezakazovalo, to si myslím nemôžu dovoliť. Boli z ich strany na nás akurát nejaké sťažnosti, lebo ich pár poslancov raz náhodou videlo náš koncert v Propeleri, pri ktorom sme používali hrubé a sprosté výrazy. Snažili sa zabrániť nám koncertovať..

O veľkých interpretoch vznikajú časom aj knihy. Vy už svoju máte tiež, neprišla trochu skoro?
„Neriešime to, bol materiál, vydala sa a hotovo. Je to vlastne také jedno dlhé interwiew medzi nami a Lamom, starým bratislavským punkáčom.“

Boli by ste ochotní zahrať ľudožrútom pri ich slávnosti s podmienkou, že by vás ani neolízali?
„Jasne, ešte by sme im aj par ľudí do toho kotla prihodili, viď predvolebné plagáty!“ (smiech).

Keď ti niekto pomôže alebo ťa obdaruje, nemáš pocit záväzku?
„Podľa toho, ako bol ten dar myslený...“

Veríš na žensko-mužské delenie sveta?
„Neviem.“

Foto: www.supermusic.sk

Čítaš?
„Jasne, všetky časopisy, kde je veľa obrázkov a sú od 18 rokov.“

Je imidž niečo, na čom si zakladáš?
„Na chalupe chodím v starých teplákoch, niekedy gumákoch a prepálenej bunde, čo zhorela na peci. Myslíš, že by sa to hodilo na plagát?“

Registruješ vôbec nejakú kritiku? Kritike ktorého človeka pripisuješ najväčší význam?
„Kritika je veľmi dôležitá. Väčšinou na ňu úplne kašľeme!“

Sleduješ politickú scénu? Koho pôjdeš voliť a prečo?
„Sledujem a je mi z nej zle. Voliť pôjdem a to len a len preto, aby nevyhral ten, ktorý nechcem aby vyhral, lebo už vyhral niekoľko volieb a vidíme jak to dopadlo. Budem voliť princípom menšie zlo je lepšie ako totálne (alebo totalitné?).“

Ako vidíš problém vypaľovania cédečiek? Ty vypaľuješ doma?
„Každý človek, čo si vypáli naše CD nás má rád a zároveň nás okradne. Je to zvláštny druh krádeže, proti ktorej je ťažko, hlavne na Slovensku, kde ľudia nemajú peniaze, zaujať jednoznačný postoj. Keby tu bola priemerná mzda 50 000 korún, tak ako na západe, postavil by som sa proti tomu. Drevorubačovi z Oravy, ktorého plat je 7 000 a má tri deti to ťažko asi vysvetlím. Decko si CD napáli a máme o fanúšika viac...“

Robert Buček st

Robert Buček st

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  6x

My ľudia sme zvláštni: Obetujeme zdravie, aby sme zarobili peniaze, potom obetujeme peniaze, aby sme zase získali zdravie. Potom sa tak znepokojujeme budúcnosťou, že si neužívame prítomnosť, a tak nežijeme ani v prítomnosti ani v budúcnosti. A žijeme tak, akoby sme nikdy nemali zomrieť, a potom zomrieme bez toho, aby sme predtým žili... Zoznam autorových rubrík:  VintageRozhovoryDemonštráciaOstatné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu