Jamiroquai: Dokonalá synchronizácia?

Autor: Robert Buček st | 14.2.2013 o 18:47 | (upravené 15.2.2013 o 8:23) Karma článku: 2,98 | Prečítané:  590x

Ľudia narodení v znamení Kozorožca sú známi tým, že mávajú občas skutočne hlboké, čierne depresie. A naozaj som taký, raz ´high, high, high´ a odrazu zase ´low, low, low´. (Jay Kay)

Všetko v živote je synchronizované. Všetko s niečím súvisí, všetko je vo vesmírnej harmónii – stromy, krajina... A to sa odráža aj na ľuďoch. Pokiaľ sa riadite svojim srdcom, teda svojou prirodzenou intuíciou, tak nemôžete nič urobiť zle.Všetko v živote je synchronizované. Všetko s niečím súvisí, všetko je vo vesmírnej harmónii – stromy, krajina... A to sa odráža aj na ľuďoch. Pokiaľ sa riadite svojim srdcom, teda svojou prirodzenou intuíciou, tak nemôžete nič urobiť zle.Foto: www.unreality.tv.co.uk

Po dlhých 11 rokoch sa na Slovensko vrátila britská formácia Jamiroquai. Skupina združená okolo 43-ročného lídra Jaya Kaya sa predstavila koncom januára v košickej Steel Aréne ako súčasť otváracieho ceremoniálu projektu Košice 2013 - Európske hlavné mesto kultúry (EHMK).

Lámanie cez koleno
Keď na počiatku deväťdesiatych rokov neuspel mladý Jay Kay v konkurze na nového speváka skupiny Brand New Heavies, zrejme ani vo sne mu nenapadlo, že pôjde na hodne dlhú dobu o jeho jedinú prehru na hudobnej šachovnici. Následne sa mu totiž podarila dať dohromady partiu muzikantov, ktorá si herne a v tom čase aj osobne dokonale sadla a spoločne s ňou potom roztancovali celú britskú klubovú scénu. Jamoroquai založil Jay Kay v roku 1992 spoločne s s Tobym Smithom (klávesy), Stuartom Zenderom (basgitara), Nickom Van Gelderom (bicie nástroje) a Wallisom Buchananom (didgeridoo). V rovnakom roku kapela vydala svoj prvý singel s názvom When You Gonna Learn. Už s debutovým albumom Emergency on Planet Earth (1993) obsahujúcim hit Too Young to Die dosiahla veľký úspech. Zhluk okolo Kaya oprášil staré funkové, soulové a jazz-rockové platne svojich rodičov a na dlhú dobu opantal chrbát čerstvo zdvihnutej vlny záujmu o acid jazz. S každou ďalšou vydanou platňou však bolo jasné, že stúpajúca popularita vystavuje kapele účet, ktorý nebude schopná v budúcnosti platiť. Vtedy to však nikto nemohol tušiť. Kokteil zmiešaný z acid-jazzu, funky a soulu bol žiadaný po celom svete. V 90. rokoch uviedli Jamoroquai na trh ďalšie výborné štúdiovky The Return of the Space Cowboy (1994) a Travelling Without Moving (1996), z ktorých pochádzali také piesne ako Space Cowboy, Virtual Insanity či Cosmic Girl. Na sklonku 90. rokov a začiatkom 21. storočia prešla skupina niekoľkými personálnymi zmenami, keď ju postupne opustili viacerí zakladajúci a dlhoroční členovia. Asi najväčšou ranou pre ďalší vývoj kapely bol odchod basgitaristu Stuarta Zendera počas nahrávania úspešného albumu Synkronized (1999). „To bolo naozaj ťažké obdobie,“ priznal neskôr Jay Kay. „Mali sme natočených deväť pesničiek a naraz sme dospeli k bodu, keď pre nás všetkých bolo dosť ťažké nájsť si s ním spoločnú reč. Keď má niekto plnú hlavu vlastných projektov a chce sa im venovať, musíte ho nechať ísť. Je tak lepšie, než niečo nasilu lámať cez koleno.“ Aby si kapela ušetrila najrôznejšie komplikácie, rozhodla sa, že celý album urobia nanovo. „Venovali sme tomu ďalších päť mesiacov, pretože basové partie sú jednou z najdôležitejších zložiek našej muziky.“ Stuarta Zendera vystriedal Nick Fyffe. „Hľadaniu nového basgitaristu sme venovali šesť týždňov, až sa objavil Nick. Predtým hral v nejakom spolku, ktorý mal byť niečím ako poctou Jamiroquai (smiech). Prišiel za nami porozprávať sa, zahrať si a tak, a nasledujúci deň sme si odrazu uvedomili, že je členom regulárnym kapely.“ Synkronized obsahoval aj pesničku Planet Home – hold prichádzajúcemu miléniu. „Mám rád Planet Home,“ vyznal sa v jednom rozhovore Jay, ktorý inak takmer žiadne interview neposkytuje. „Je to skvelá pesnička pre nové tisícročie. Chcel som v nej nejako pripomenúť dve tisíc rokov kresťanstva, všetky tie vojny, ktoré tu sú... Svet začína byť takým malým miestom, s toľkými možnosťami komunikácie a hlavne celosvetovou sieťou.“ Ešte v roku 1998 sa vydaril Jamiroquai iný singel - Deeper Underground, titulná skladba k filmu Godzilla, ktorý sa vyšvihol na prvé miesto britskej hitparády. Jay Kay, ktorý prácu na pesničke na začiatku takmer nedokončil, bol z jeho úspechu fascinovaný: „Keď sa skladba dostala na prvé miesto, mal som obrovskú radosť a veľmi sme si to užívali. Osobne som nikdy neveril tomu, že by sa naša kapela mohla dostať až na špičku hitparády, pretože skrátka nie je na to správny typ.“

Jay Kay

Foto: www.tourannoncer.com.au

Púšť nástrah a utrpení
„Všetko v živote je synchronizované,“ jasal ďalej Jay. „Všetko s niečím súvisí, všetko je vo vesmírnej harmónii – stromy, krajina... A to sa odráža aj na ľuďoch. Pokiaľ sa riadite svojim srdcom, teda svojou prirodzenou intuíciou, tak nemôžete nič urobiť zle.“ Album Synkronized bol však zároveň aj zlomovým. Prvýkrát sa nahrával v Kayovom vlastnom štúdiu a priniesol nový zvuk. „Mohli sme použiť klávesy a niektoré veci jednoducho naprogramovať, čo sme nikdy predtým neurobili.“ Fanúšikovia však noví sound neprijali a dokonalá synchronizácia bola odrazu fuč.  Hoci nasledujúci album Funk Odyssey (2001) priniesol štyri single, z ktorých najväčší ohlas mal úvodný Little L., ani jedným z nich, rovnako ako ani s nasledujúcimi štúdiovými albumami Dynamite (2005) a Rock Dust Light Star (2010) Jamiroquai už nedokázali zopakovať úspechy z predchádzajúceho obdobia. Kým predchádzajúca tvorba si dovoľovala istý žánrový rozptyl spojený so sofistickou muzikálnosťou,  od zmieneného albumu začal líder Jay Kay zužovať už aj tak úzky priestor, na ktorom sa Jamiroquia pohybovali, smerom k jednorozmernému a podlízavému disko soundu. Funk Odyssey, ktorá vyšla v roku 2001 bola púťou nástrah a utrpení. Aspoň podľa kritikov. Rytmické hry a čo len tušená komunikácia medzi hráčmi ešte viac ustúpili v prospech monotónneho diskotékového duseniu sa, ktoré už len ojedinele spestrovali funkové akordy gitary alebo nasamplované sláčiky. Vyčerpaná zostala aj hitová potencia, ktorá predchádzajúcim albumom zaistila úspechy v rebríčkoch. Veľmi opodstatnenou sa začínala stávať otázka, dokedy sa dá asi hrať dookola jedna a tá istá pesnička. Ironicky, práve v tejto ére zavítali Jamiroquai prvýkrát aj na Slovensko a vystúpili v bratislavskej Inchebe, kde im predskakovala kapela Žena z lesoparku. Charizmatický spevák Jay Kay však zareagoval chytro a svojim fanúšikom podstrčil prvé DVD Jamiroquai, ktorým bol záznam koncertu z Verony. Ten sa odohrával pod otvoreným nebom v priestoroch starovekého amfiteátra, čo dodalo celému vystúpeniu ďalší rozmer. Samozrejme nechýbali live verzie hitov Deeper Underground, Virtual Insanity alebo Cosmic Girl. Sťahovanie sa mrakov nad kapelou sa však nezastavilo. Uvedomujúc si toto nebezpečenstvo, pokúsil sa Jay Kay na albume Dynamite z roku 2005 o zmenu – pritvrdil a to ako v hudbe, tak aj v ladení bookletu. Nepomohlo. Zlaté prasiatko bolo nenávratne preč. Vydanie albumu a následne aj DVD High Times Singles 1992 – 2006 bolo už len tápaním v tme. Pre domáceho poslucháča bol zaujímavejší fakt, že Jay Kay sa znovu objavil na Slovensku. No nie ako hudobník. Ako milovník športových aut sa zúčastnil prominentnej automobilovej rely Gumball 3000, ktorá odštartovala v Londýne.

Disko tanec okolo totemu
V roku 2007 si na v problémoch zmietaného Jaya Kaya zgustli bulvárni novinári, ktorí zverejnili článok o tom, že Jamiroquai a s ňou i Jay končia. „Ako vždycky prekrútili moje výroky kvôli titulkom,“ zlostil sa spevák. „Nikdy som nepovedal, že končím. Len som nadhodil, že si dáme pauzu na dobitie bateriek a behom niekoľkých mesiacoch budeme späť.“ Asi málokto veril jeho obhajobe, keďže kapele navyše skončila zmluva s firmou Sony BMG. „Áno, zmluva s touto firmou je na konci, ale otvorilo sa nám tým mnoho ďalších možností. Kvôli materiálu pre nový album chystáme kontrakt s iným silným partnerom.“ Ním sa stal Universal Music – ale až o päť rokov neskôr, keď vznikol album s príznačným názvom Rock Dust Light Star. Jay na ňom predvádza svoju slabosť pre rýchle dopravné prostriedky a tvári sa, že nestarne. Už pred vydaním albumu Jamiroquai na koncertoch hrávali Rock Dust Light Star a znelo to ako prísľub kroku vpred a neutíchajúcej energie. S prvým singlom White Knuckle Ride však nadšenie mierne upadalo. Nuž a celkový dojem z tak trochu pre-produkovaného albumu posúva Jamiroquai opäť iba do sfér šedého priemeru. Jay sa však nezdáva. „Som už dosť starý, ale ešte stále som v hre,“ vyhlásil líder kapely, ktorú napriek všetkej kritike z posledných rokov možno právoplatne zaradiť medzi funkové legendy, aké doma nemáme možnosť vidieť každý deň. Celosvetovo predala skupina 35 miliónov nahrávok a v roku 1998 získala aj prestížnu cenu Grammy. V súčasnosti okrem Jaya Kaya tvoria Jamiroquai: Derrick McKenzie (bicie nástroje), Sola Akingbola (perkusie), Rob Harris (gitara), Matt Johnson (klávesy), Paul Turner (basgitara), James Russell (saxofón a flauta), Jim Corry (saxofón) a Malcolm Strachan (trúbka).

Štúdiová diskografia:

Rock Dust Light Star (2010)
High Times 1992-2006 (2007)
Dynamite (2005)
A Funk Odyssey (2001)
Synkronized (1999)
Travelling Without Moving (1996)
The Return Of The Space Cowboy (1994)
Emergency On Planet Earth (1993)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?