reklama

Adriena Bartošová: Láka ma návrat k swingu

Hoci Adriena Bartošová patrí už roky k tomu najkvalitnejšiemu, čo môže naša domáca hudobná scéna ponúknuť, paradoxne je omnoho rešpektovanejšia a známejšia v zahraničí. Predurčila ju k tomu cesta, ktorou sa vybrala. V hudbe vždy vnímala jej obsah, výpovednú hodnotu a sálajúcu energiu bez ohľadu na komerčný dopad. Dlhšia choroba ju síce na istý čas vyradila z umeleckého rozletu, nepoddala sa však a dnes tu stojí znovu – silnejšia a zrelšia, so zmenenou hierarchiou priorít a novým životným náhľadom. Jej nový projekt by mal byť návratom k swingovému a latinsko-americkému repertoáru.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Adriena Bartošová: V hudbe vždy vnímam jej obsah, výpoveď a energiu, ktorá z nej vychádza
Adriena Bartošová: V hudbe vždy vnímam jej obsah, výpoveď a energiu, ktorá z nej vychádza (zdroj: archív Adrieny Bartošovej)

Vyštudovali ste ekonómiu. Venovali ste sa niekedy tomuto povolaniu?
„Nevenovala, napriek tomu, že mi bolo ponúknuté miesto programátorky vo VÚB. Ponuka, ktorá prišla potom nečakane počas prázdnin na angažmán do Západného Berlína sa nedala odmietnuť, podobne ako možnosť vycestovať s českou kapelou za hranice ´všedných dní´. Neverila som, že sa to podarí, keďže dovtedy som nedostala ani ´devizák´ na Západ. Podarilo sa... A aj zarobiť na môj prvý koncertný nástroj, ktorého cena sa vtedy pohybovala okolo 10 až 12 čistých mesačných platov. Bola som šťastná, lebo k mojim dovtedajším skromným úsporám stačilo dodať mesačný príjem z tohto angažmánu a vrátila som sa domov so svojím prvým syntetizátorom.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozoruhodné vo vašej kariére je, že neustále ste na sebe pracovali, konzultovali s významnými speváckymi osobnosťami a pedagógmi. Platí to ešte aj dnes?
„Snažím sa i naďalej, aj keď motivácia cvičiť na klavíri 5-6 hodín denne sa vytratila s príchodom dieťaťa. Naďalej sa však stretávam s dôležitými pedagógmi a hudobníkmi, naposledy som bola pred 2 rokmi v zahraničí na zaujímavom medzinárodnom workshope Voices pre spevákov a pedagógov.“

Počas svojej kariéry ste spolupracovali s veľkým množstvom hudobníkov. Ktorú spoluprácu si zvlášť ceníte?
„Je toho viac, spomeniem z obdobia pred materstvom zo zahraničných hudobníkov aspoň spoluprácu s vynikajúcim nemeckým vibrafónistom Wolfgangom Lackerschmidtom, huslistom Hannesom Beckmannom, z našich počnúc vynikajúcim Ladislavom Gerhardtom, Jurajom Burianom, Jiřím Stivínom, Orchestrom Gustava Broma, končiac všetkými výbornými kolegami, s ktorými ešte stále hrávam. Sú to rôzne kapitoly môjho života.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S ktorými hudobníkmi spolupracujete dnes?
„Darí sa mi stále hrať s tými, s ktorými som aj začínala, ale vzhľadom na to, že hrajú s ďalšími kapelami, strieda sa ich pri mne viac. Spomeniem aspoň zopár mien: už spomínaný Juraj Burian, Martin Breznický, Martin Gašpar, Marcel Buntaj, Martin Valihora, Juraj Griglák alebo Igi Sabo. Nesmiem zabudnúť na sólových hráčov ako napríklad Stanko Palúch a tak ďalej. V poslednom čase sa teším aj úplne novej spolupráci s výborným džezovým klaviristom Gabom Jonášom ako i ďalšiemu novému projektu so šikovným gitaristom Borisom Čellárom .“

Foto: archív Adrieny Bartošovej

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od roku 2002 ste vydali len dva albumy: Znovuzrodenie (2007) a Trojlístok (2010). Nie je to trochu málo za 10 rokov? Nechystáte nový album?
„V tom období sa podaril ešte jedno neoficiálne pop-džezové CD Talking to your Heart v roku 2005, ale v tom čase ma zastavila choroba a tak nebolo kedy spropagovať tento projekt nahraný s viacerými zaujímavými hosťami. V súčasnosti začínam pracovať na novom projekte, pôjde o skladby v swingovej nálade, ďalej v štýle bossa nova a približne polovica piesní bude z vlastnej tvorby. Pomaly vyberám skladby a premýšľam koho oslovím. Chcela by som mať dopredu kvalitné aranžmány a to chce nielen dobrých hudobníkov, ale aj dostatok financií. A niekoho, kto mi pomôže v úlohe spolu-producenta.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo vašej kariére boli obdobia džezu, vlastných „neidentifikovateľných“ skladieb, koketovanie s popom (album Mais Que Nada), niekoľko prevzatých skladieb hudobných velikánov i menej známych interpretov (Noa). Máte predstavu, kam budete smerovať v najbližšom období?
„Nejako sa nezamýšľam, ako sa to nazve alebo zaradí, dôležité je, ako sa to počúva. V hudbe vždy vnímam jej obsah, výpoveď a energiu, ktorá z nej vychádza. Tá moja vzniká z vnútornej potreby, v každom čase zobrazuje náladu a pocity daného obdobia. Ako som už spomenula, v tomto období ma najviac láka návrat k swingovému a latinsko-americkému repertoáru, páči sa mi nová spolupráca s džezovými hudobníkmi, takže dúfam, že spomínaný projekt aj s nimi uzrie svetlo sveta čo najskôr.“

Dnes si viem vážiť veci, ktoré som kedysi brala ako samozrejmosť

Na hudobnej scéne sa pohybujete už dosť dlho, je čas na obzretie sa. Vždy ste boli nekompromisná a tvrdohlavo ste tvorili hudbu pre "náročnejšieho poslucháča", čo sa prakticky rovná menšinovému žánru a teda stopke v komerčných rádiách. Nikdy vás nenapadne – „Do frasa, mohla som byť štýlovo viac otvorenejšia, dnes by moju hudbu poznalo viac ľudí, ostali by po mne, čo do počtu konzumentov, významnejšie diela.“ Prečo sa tak zásadne stránite termínu popová speváčka?
„Zrejme mi chýba istý zdravý kus exhibicionizmu a priebojnosti (smiech)... A v podstate, nikdy to nebola moja hlavná ambícia. Ak ma niečo mrzí, tak to, že som nevedela viac spropagovať zo svojej tvorby tie náročnejšie skladby, ktoré mali možno bližšie k vážnej hudbe. V oblasti popmusic som v istom čase stratila akékoľvek ideály, keď som videla, kto a ako sa dostáva k šanci prezentovať sa. A hlavným dôvodom presadenia sa, žiaľ, nebola kvalita hudby. Môj prvý album (CD Harmony of Rain / Dážď ) som musela z časti financovať sama, nakoľko ma z dramaturgického plánu Opusu niekto opakovane šikovne vymenil za niekoho iného. Ale to som už slušne zarábala s rakúskym orchestrom, kde som spievala a hrala niečo viac ako rok po otvorení hraníc.“

Keby ste si mohli vybrať znovu, šli by ste opäť touto cestou?
„Určite áno a asi by som sa viac snažila presadzovať tie svoje veci, ktoré boli náročnejšie a doteraz ich pozná len pár zasvätencov. Najviac mi je ľúto, že rádiá hrávali z mojich CD len málo skladieb a tak mnoho poslucháčov poriadne netuší, pokým neprídu na náš koncert, akú hudbu vlastne skladám.“

Je jasné, že hudba musí byť pre vás niečím väčším ako len zdrojom obživy, pretože neverím, že sa z takejto hudby dá uživiť. Alebo sa mýlim?
„Hudba je pre mňa od detstva všetkým a asi som mala šťastie, že môj koníček sa mi stal aj zdrojom obživy. Dlhší čas som zarábala celkom slušne a pritom peniaze pre mňa neboli prioritné. S partnerom sme si dokázali vždy zarobiť dosť, naše nároky ale neboli nikdy nejako obzvlášť vysoké. V súčasnosti je situácia ťažšia, pre mnoho muzikantov až smutná. Médiá pretláčajú zlú, nekvalitnú hudbu, kde hlavnou motiváciou pre zaradenie namiesto kvality býva zaplatená reklama a podobne. Je až neuveriteľné, čo všetko sa púšťa do éteru a koľko pozornosti médiá venujú najmä ´reality show hviezdam´“.

Čo si myslíte o fúzii džezu s rockom?
„Myslím si, že to ma počas študentských čias najviac priťahovalo a i naďalej ma priťahujú rôzne fúzie džezu s ďalšími žánrami... Keď sme si s Jurajom Burianom založili kapelu, takto nás nejako aj charakterizovali, vždy veľmi záleží na hudobníkoch, ktorí s vami hrajú a čo „prinesú“ do spoločnej dielne.“

Ako veľmi poznamenala vašu hudobnú, respektíve i životnú filozofiu choroba, ktorá vás na istý čas vyradila z umeleckého rozletu?
„Vďaka nej som sa dosť zmenila. Bol to prirodzený dôsledok nepokojného a uponáhľaného životného kolobehu, v ktorom chýbalo miesto na relax a pozastavenie sa. Takže, keď k tomu došlo, musela som nechať odpočinúť a vydýchnuť telo (po operácii) a konečne som našla čas na seba, na zamyslenie sa. Zmena priorít a životnej filozofie bola prirodzeným dôsledkom tohto obdobia. Napriek tomu, že moje telo vydávalo signály - časté choroby - už dlho predtým, ja som ich nemala čas ani chuť vnímať. V súčasnosti sa cítim o dosť silnejšia a viem aspoň sčasti, ako postupovať pri podobných problémoch. A viem si oveľa viac vážiť veci, ktoré som kedysi brala ako samozrejmosť.“

Pôsobí Vaša dcérka Andrejka ešte v rockovej kapele? Nemrzí vás, že sa nevydala podobnou cestou ako vy? Nikdy ste neuvažovali o spoločnom projekte?
„Vybrala sa už. Rocková kapela bol len gymnaziálny začiatok, teraz už robí svoju vlastnú hudbu. Práve v týchto dňoch má za sebou úspešné účinkovanie na BJD a aj prvý samostatný koncert. Netradičné duo Andrea Bučková (klavír, spev) a Mária Kmeťková (harfa) vyvolalo veľa výborných reakcií a prinieslo veľmi priaznivé ohlasy v mnohých médiách. Som na ňu hrdá a najmä na to, že prezentuje svoju tvorbu bez ohľadu na to, či je to komerčné alebo nie.
Okrem toho hosťuje aj vo swingovom orchestri. Občas si ju pozvem ako hosťa do svojho koncertného programu.“

Dosť koncertov ste odohrali v zahraničí. V ktorej najexotickejšej krajine ste hrali a ako vás prijalo tamojšie publikum?
„Najďalej som bola asi v Kanade, ale azda najexotickejší zážitok pre mňa bolo hranie na lodi medzi Fínskom a Švédskom, kde si počas Vianoc s nami zajamovali kubánski hudobníci. Všetci ma oslovovali Tania, nakoľko sme hrali skladby úžasnej brazílskej speváčky a klaviristky Tanie Marie. Náš malý orchester spolu so štyrmi Kubáncami znel úžasne. Publikum v oboch prípadoch bolo úplne perfektné, v Montreale som aj s manželom pri komponovanom programe hudby a poézie zažila dovtedy svoje prvé standing ovation. Teraz sa to už stalo módnym doplnkom rôznych predstavení (smiech)...“

Čokoľvek cítime, či čokoľvek si prajeme, všetko je len výsledkom cítenia nášho srdca. Avšak nie je práve naše srdce náš najväčší nepriateľ?
„Záleží na tom, z hľadiska akej filozofie sa na vec pozeráme. Pre mňa ´vidieť srdcom´ znamená správny smer.“

Existujú rôzne formy komunikácie. Aký druh komunikácie vyhovuje vám?
„Záleží na tom, s kým a o čom komunikujem. Niekedy stačí len spoločne mlčať alebo počúvať. Inokedy preferujem zreteľné a stručné formulácie. No komunikácia cez umenie a najmä prostredníctvom hudby - je to najkrajšie...“

Človek získava na sile tým, že sa prizná k svojim slabostiam. Aké sú vaše slabosti?
„Priznať si slabosť chce silu, ja osobne mám slabostí slušnú hŕbu. Spomeniem , čo ma napadá ako prvé: závislosť na sladkostiach, pohodlnosť a ne dochvíľnosť, pokým nejde o životne dôležité rande (smiech)... Mám ešte pokračovať?

Foto: archív Adrieny Bartošovej

Stendhal povedal, že krásnym vlastnostiam milovanej bytosti sa môžeme tešiť iba ako šťastnej náhode ... Súhlasíte?
„Nesúhlasím, nemyslím si, že by mohol byť výber milovanej bytosti s jej krásnymi, či menej krásnymi vlastnosťami náhodný.“

Akú chybu by ste už nikdy vo svojom živote nechceli zopakovať?
„To je ťažká otázka, skôr ma mrzí, čo som neurobila ako to, čo som urobila. V každom prípade vyčerpávajúca odpoveď na túto otázku si vyžaduje viac priestoru a menej čitateľov (smiech)...“

Ako často hrávate v súčasnosti?
„Hranie u mňa je dosť náhodný proces... V priemere približne trikrát za mesiac.“

Plány do budúcnosti?
„Čo sa týka najbližších plánov, rada by som nahrala a vydala dobré CD v spoľahlivej spoločnosti, aby sa o ňom mohlo dozvedieť čo najviac poslucháčov a rada by som ho prezentovala na čo najviac koncertoch. To chce okrem poctivej práce aj dobrý manažment a dostatok financií...“

Robert Buček st

Robert Buček st

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  6x

My ľudia sme zvláštni: Obetujeme zdravie, aby sme zarobili peniaze, potom obetujeme peniaze, aby sme zase získali zdravie. Potom sa tak znepokojujeme budúcnosťou, že si neužívame prítomnosť, a tak nežijeme ani v prítomnosti ani v budúcnosti. A žijeme tak, akoby sme nikdy nemali zomrieť, a potom zomrieme bez toho, aby sme predtým žili... Zoznam autorových rubrík:  VintageRozhovoryDemonštráciaOstatné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu