reklama

Zuzana Smatanová: Mojou slabosťou je náladovosť

Zuzana Smatanová (32) najnovšie valcuje étery rádií veľkolepou pesničkou s názvom Horou, v ktorej dáva hold lesom a horám. Nie je to ale len o prírode – je to akoby aj Zuzkine lyrické vyznanie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

... a poetická seba reflexia doterajšej kariéry, vychádzajúca z tých najhlbších útrob jej citlivej duše.

Ťahúňom tvojich vystúpení počas letného kolotoča koncertov a festivalov bol zaiste tvoj nový hit Horou. Príbeh jeho vzniku a natáčania videoklipu už všetci poznáme. Ako ju poslucháči prijali?
Áno, pieseň som už párkrát zahrala a veľmi ma teší, že sa ľuďom naživo páčila. Je to samozrejme moja srdcová záležitosť, pretože som sa jej venovala veľmi dlho, aj ako autorka, aj ako producentka. Každá reakcia na ňu ma nesmierne teší a aj to, že sa dotkla sŕdc ľudí. Vôbec som takéto ohlasy nečakala a mám z nich úprimnú radosť.

Už je to takou nepísanou tradíciou, že takmer každá nová skladba má premiéru v najpočúvanejšom Rádiu Express. Nie inak to bolo aj s Horou. Čosi myslíš, čo robia v tomto rádiu ľudia inak, že sa stali lídrami slovenského éteru? Chodíš rada do Rádia Express?
Na to ja odpoveď nemám, pretože do ich stratégií nevidím, každopádne ma teší to, že naj počúvanejšie rádio na Slovensku mi dáva priestor na premiéry mojich nových piesní a zároveň ich má zaradených vo svojom playliste.

Jedným z medzníkov tvojej kariéry bolo víťazstvo v súťaži Coca-ColaPopstar v roku 2003, kde predsedom poroty bol Peter Nagy. O dekádu neskôr si s ním už koncertovala na turné. Aký to bol pocit? Sedel by tu tvoj aj tvoj obľúbený výrok – „to nevymyslíš, to sa skrátka stane“...
Určite! :) Petra Nagya a jeho pesničky som mala ako dieťa veľmi rada a rozhodne by mi pred pätnástimi rokmi ani len nenapadlo, že s ním raz budem kamarátka a budem s ním koncertovať. Je to skvelé a som mu vďačná za to, že ako predseda poroty súťaže Coca-Cola Popstar rozhodol o tom, že budem môcť nahrať svoj debutový album s vlastnými pesničkami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Branislav Šimončík)

Keď sa opýtaš nejakého speváka alebo speváčky, ako vznikajú ich pesničky,väčšinou sa zhodnú v tom, že ten nápad príde odrazu, že na to neexistuje univerzálna šablóna, že nestačí sedieť pri káve a čakať, že nová pesnička príde sama. Stalo sa ti už počas kariéry, že si zložila viacero pesničiek jedným, rovnakým spôsobom? Napríklad, že ťa kopne múza, vždy keď dlhšie šoféruješ, alebo pred zaspaním, alebo trebárs, keď lížeš zmrzlinu? Nemáš vypozorovanú nejakú „rezervu“, na ktorú by si sa v prípade potreby vždy vedela spoľahnúť?
Je to presne tak. Nápad príde sám, bez ohlásenia, a nikdy sa naň nedá spoľahnúť, či sa zase vráti. Stalo sa mi viackrát, že ku mne prišiel nápad tesne pred spaním, keď už som ležala v posteli. Vtedy vstanem, idem k sebe do štúdia a všetko si nahrám. Moja „rezerva“ je samota, ďaleko od internetu a telefónu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja rezerva je samota, ďaleko od internetu a telefónu


Nový klip Horou si si už aj sama produkovala. Aký to bol pocit? Budešv tom pokračovať aj pri ďalších klipoch?
Vlastne to tak bolo viac menej vždy, že som prišla s námetom klipu ja,pretože zakaždým, keď zložím pieseň, vidím ju tiež v obrázkoch. Vtedy mám úplne jasno v tom, ako bude klip vyzerať a režisér, ktorý režíruje, môj námet pekne pretaví do deja. V prípade videoklipu Horou som veľmi chcela mať jeleňa a orla a robila som všetko pre to, aby som ich zohnala. Je to pre mňa symbol divokého srdca, ktoré má v lese domov a človeka ako návštevníka, ktorý sa musí podriadiť ich zákonom a pravidlám.

V jednom z rozhovorov si sa vyjadrila, že máš pancier voči falošným priateľom. Funguje ešte?
Je čím ďalej tým tvrdší :) Nie som naivná, aby som si myslela, že mám veľa priateľov, pretože tých naozajstných a pravých je vždy pramálo, ale je pravda, že akonáhle cítim z človeka faloš, prirodzene sa mu vzdiaľujem.

Nechýbajú ti ankety, akými boli Slávik či Aurel? Nahradilo ich množstvo kvázi talentových súťaží zahraničného formátu, čo z komerčného hľadiska sadá pochopiť, ale v Čechách fungujú tieto ankety naďalej...
Nechýbajú, pretože ja som si ich užila, myslím, dosť a navždy budem v srdci cítiť vďaku voči fanúšikom za ceny, ktoré mi dali vlastne oni.Všeobecne ale chýbajú, pretože bolo to isté zadosťučinenie pre nás interpretov dostať spätnú väzbu od ľudí, od fanúšikov v podobe ceny. Mali sme možnosť vystúpiť naživo s novými skladbami a vždy sa objavil nejaký nováčik, ktorý dostal priestor v televízii. Toto stále funguje v Čechách,čo je možno obrazom toho, aký majú vzťah k vlastnej hudbe, k vlastnej kultúre.

S ktorou slovenskou speváčkou si rozumieš najlepšie?
Nie je meno, ktoré by som vypichla, myslím, že mám rovnaký, príjemný vzťah s každou.

V minulosti si zložila okrem iných aj úspešný soundtrack k filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi. Herectvo ťa nikdy nepriťahovalo? Prečo?
Herectvo ma rozhodne priťahuje, ale ak mám raz dostať nejakú hereckú úlohu, musí prísť sama a vtedy, kedy má.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zakaždým, keď zložím pieseň, vidím ju aj v obrázkoch

Novým zjavom na Slovensku je pojem virál. Poznáš napríklad skupinu S hudbou vesmírnou, ktorá sa zviditeľnila práve vďaka tomuto fenoménu? Čo si o tom všetkom myslíš ty?
Po pravde, veľmi to nesledujem. Často sa ma kamaráti pýtajú, či som videla to a to video, ale strašne málo času venujem sedením pri internete,aby ma takéto virály zastihli.

Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Branislav Šimončík)

Človek vraj získava na sile tým, že sa prizná k svojim slabostiam. Aké sú tvoje momentálne slabosti?
Ak máš na mysli slabé stránky, tak myslím, že moja je náladovosť. Tá potom ovplyvňuje všetko okolo, takže ak nemám dobrú náladu, vtedy som rada len sama so sebou a prejaví sa moja introvertná povaha.

Stendhal raz povedal, že krásnym vlastnostiam milovanej bytosti sa môžemetešiť iba ako šťastnej náhode... Súhlasíš?
Niečo na tom bude. Ale myslím, že ak dvaja k sebe patria, nájdu vzájomne vo svojich povahách vždy niečo, čo je pre nich krásna vlastnosť a práve to ich spojí.

Akú chybu by si už nikdy vo svojom živote nechcela zopakovať?
Hovorí sa, že človek by mal vo svojom živote robiť chyby, ale už by nikdy nemal zopakovať tie isté. Tie, ktoré urobíme by nás mali poučiť a nemali by sa už nikdy stať. Tak sa na to pozerám, takže už by som nechcela zopakovať ani jednu, ale urobiť ďalšiu, novú, z ktorej sa zase iba poučím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pri krste výberovky Momenty 2003 - 2013
Pri krste výberovky Momenty 2003 - 2013 (zdroj: Foto: Martin Ferenčík)

Ak by si si mala vybrať jednu osobu - kto ti počas tvojej kariéry najviac pomohol?
Rozhodne moja mama. Prežila si so mnou všetky moje úspechy, moje pády, iba ona vie, koľko energie a času som všetkému, čo mám obetovala a vždy ma vo všetkom podporila, alebo mi pomohla, keď sa nikto iný nenašiel. Aj za to ju milujem.

Je pocit zadosťučinenia tým, čo ťa stále posúva vpred?
Určite to je jedna z vecí, ale mňa skôr poháňa vlastná chuť na seba realizáciu. Sú veci, do ktorých sa púšťam iba tak, od ktorých nič neočakávam, robím ich iba pre to, že si chcem zamestnať hlavu, ruky, chcem dostať zo seba nápady, ktoré mi nedajú spať, hoci je to len malá kresbička alebo celá pesnička. Ak je to potom odmenené pochvalou, alebo úspechom, to je pre mňa iba krásny bonus.

Máš pocit, že s pribúdajúcimi rokmi múdrieš?
Určite, nemáme to tak trochu všetci? :)

Aký je tvoj najneuveriteľnejší zážitok života?
Že som sa stala speváčkou, pretože som o tom nikdy nesnívala. Chcela som byť biochemičkou, alebo veterinárkou, prípadne maliarkou, ale že ma osud zaveje na túto cestu, tomu by som ešte ako tínedžer ťažko verila. Ale keďže verím na to, že čo má prísť, príde, malo to tak zrejme byť a ja sito všetko veľmi užívam, pretože ma to nesmierne baví, hoci o trochu viac textovanie a skladanie piesní.

Dokážeš odpúšťať?
Záleží od toho čo, ale myslím, že všeobecne áno...

Robert Buček st

Robert Buček st

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  6x

My ľudia sme zvláštni: Obetujeme zdravie, aby sme zarobili peniaze, potom obetujeme peniaze, aby sme zase získali zdravie. Potom sa tak znepokojujeme budúcnosťou, že si neužívame prítomnosť, a tak nežijeme ani v prítomnosti ani v budúcnosti. A žijeme tak, akoby sme nikdy nemali zomrieť, a potom zomrieme bez toho, aby sme predtým žili... Zoznam autorových rubrík:  VintageRozhovoryDemonštráciaOstatné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu