Kto je autorom prvého slovenského tanga dodnes nie je jasné

Autor: Robert Buček st | 29.1.2017 o 9:00 | (upravené 30.1.2017 o 7:18) Karma článku: 2,66 | Prečítané:  359x

Nevyriešenou otázkou však zostáva, ktorej z tejto dvojice pesničiek Dita alebo Nepovedz dievča nikomu priradiť prvenstvo a považovať ju tak oficiálne za prvú slovenskú pesničku modernej populárnej hudby.

Všetko má svoj začiatok. Aj slovenská populárna hudba. Zainteresovaní odborníci sa zhodli, že obdobím vzniku slovenskej modernej tanečnej hudby boli roky 1933 a 1934. Zhodli sa aj v tom, že za prvú gramofónovú platňu možno označiť singel českého vydavateľstva Ultraphon s dvoma slovenskými tangami DitaNepovedz dievčatko nikomu. Nevyriešenou otázkou však zostáva, ktorej z tejto dvojice priradiť prvenstvo a považovať ju tak oficiálne za prvú slovenskú pesničku modernej populárnej hudby, ktorá vyšla na gramofónovej platni.

Čarovné oči Edity Scheerovej

V roku 1909 sa v Žiline narodil hudobný skladateľ Ing. Alexander Aranyos. Keď mal čosi po dvadsiatke, zahľadel sa jedného dňa do očí istej slečny Edity Scheerovej tak hlboko, že pocítil potrebu vyjadriť svoje city hudbou. Napísal teda pre ňu tango, čo bolo vtedy v móde. O vydávaní šlágrov v notách na Slovensku dovtedy ešte nikto nechyroval, ale autor mal svoje skúsenosti z vysokoškolských štúdií v Prahe, kde už existovalo dobre rozbehnuté nakladateľstvo Mojmíra Urbánka. U neho sa uchádzal o vydanie svojho tanga, ktoré nazval Dita – predbežne iba s predstavou o texte. Vydavateľstvo zamestnávalo troch lektorov: na šlágre, na hudobno-dramatické diela i na klasiku. So slovenskými textami ešte nemali skúsenosti, a preto Aranyosovi odporučili, aby sa v tejto veci obrátil na im vtedy už dobre známeho a v Prahe veľmi populárneho speváka Štefana Hozu, pôvodne rodáka z malej obce Smižany pri Spišskej Novej Vsi. Ten si z českých prekladov poslovenčil niektoré operetné piesne. Hoza sa aj po mnohých rokoch vedel rozpamätať, ako zanietene mu nádejný autor melódie opisoval Ditine oči, takže neodolal a o niekoľko dní mu odovzdal text. Urbánek v priebehu dvoch týždňov pieseň vydal tlačou v malom notovom formáte v edícii Písně a kuplety Mojmíra Urbánka. Na obale bol nápis „Dita – první slovenské tango od A. Aranyose na slova od Štefana Hozi“.

Motýliky á la Hoza

Mojmír Urbánek navyše presvedčil svojich známych, zakladateľov gramofónovej firmy Ultraphon Františka a Jána Valentiniovcov, aby ju vydali na platni. Tí sa potešili ochote Štefana Hozu pieseň nahrať, keďže išlo aj o ich obchodný záujem. Vo vnútri na etikete bolo napísané: „Dita, Prvé slovenské tango na deskách Ultraphon.“ Na nahrávanie zabezpečili vtedy najatraktívnejší orchester Melody Boys R. A. Dvorského a Hozovi ponúkli päťnásobok bežného honoráru 500 korún! Popularitu takého obľúbeného speváka si vedeli všetci vážiť. Hozova popularita dosahovala také rozmery, že istý fotografista zbohatol na predaji jeho fotografií, takisto sa zvýšila prosperita krajčírskeho salónu, odkedy získal povolenie na názov Ateliér Hoza (ľudia sa domnievali, že ateliér patrí jemu). Vysokému profitu sa tešil aj výrobca kravát, ktorý dostal súhlas na výrobu motýlikov „á la Hoza“.

Medzitým na slová poetky Máše Haľamovej skomponoval iný skladateľ, liptovský rodák Dušan Pálka v tom čase svoje prvé tango Nepovedz dievčatko nikomu. Zakrátko sa stalo šlágrom - z bratislavskej Taverny, Reduty a vinární sa rýchlo rozletelo po celom Slovensku. Po prvý raz ju uviedol v kaviarni Reduta huslista Dieši, a potom bola preberaná a interpretovaná mnohými salónnymi a cigánskymi kapelami. Po tridsiatich rokoch v rozhovore o začiatkoch slovenskej tanečnej piesne si Štefan Hoza zaspomínal takto: „Onedlho po Dite som sa stretol s Dušanom Pálkom, ktorý priniesol svoju skladbu Nepovedz dievčatko nikomu so žiadosťou, či by som nedotiahnutý text nemohol poopraviť. Porobil som úpravy čo do súladu prízvukov hudby a textu, ale na výslovnú žiadosť autora som ponechal slovko ´nikomu´ na svojom mieste, takže ho bolo treba spievať s dlhou hláskou ´ó´ - ´nikómu´."

Aj toto tango vydal Mojmír Urbánek v notách vo svojom vydavateľstve. V porovnaní s Ditou sa Urbánkovým korektorom táto pieseň javila ako lepšia.“ Keď firma Ultraphon pripravovala Ditu na slovenský trh, hľadala náprotivok na druhú stranu platne a našla ho v Pálkovom tangu. Dnes už nevedno prečo, pravdepodobne pre časovú tieseň, nahrali Nepovedz dievčatko nikomu iba so sprievodom neznámeho klaviristu v pomerne voľnom tempe. Nahrávka upúta pekne a logicky vystavanou melodickou líniou, čo by ešte viac vyniklo, keby ho hrali Melody Boys. Platňu pripravili na vydanie koncom roka 1933. Na Slovensku sa objavila na začiatku nasledujúceho roka a na jej etikete pod názvom Dita je tiež uvedené: „První slovenské tango“. Obe piesne sa stretli v roku 1934 so svojím domácim publikom (za pár týždňov sa z nej predalo 50 tisíc kusov), ktoré ich prijalo za svoje ako prvé komponované, všeobecne rozšírené slovenské tanečné piesne. Nimi sa zavŕšil niekoľko rokov prebiehajúci pokus o zrod modernej slovenskej populárnej hudby.

Záchranca Baťa

O prvenstve Dity sa medzi zainteresovanými diskutovalo a aj dodnes diskutuje dosť často. Dušan Pálka sám hovoril, že už niekoľko rokov predtým zažil pocit úspechu zo svojej tvorby, keď rodinný priateľ, vynikajúci slovenský maliar Miloš Bazovský – inak tiež dobrý gitarista a spevák – zaspieval na plese v Martine jeho pieseň Povedz dievča, či ma ty ešte rado máš. V nej zhudobnil text svojho spolužiaka z gymnázia, neskôr známeho spisovateľa a básnika Andreja Plávku. Starí bratislavskí muzikanti spomínali, že niekedy na začiatku tridsiatych rokov si Pálka v kaviarni v spoločnosti priateľov - študentov občas sadol za klavír, aby im zahral svoje skladby.

Dušan Pálka sa narodil v rodine mimoriadne inovatívneho garbiarskeho továrnika Jána Pálku. Ten vo svojej fabrike v roku 1919 urobil na Slovensku ojedinelý socializačný pokus. Chcel ju pretvoriť na účastinársku spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným s podielom robotníkov. Zaviedol osemhodinový pracovný čas, platenú dovolenku, poskytoval podporu chudobným robotníkom zamestnaným v jeho továrni a štipendiá ich študujúcim deťom. Veril, že takto sa mu podarí zlepšiť ich sociálne postavenie a bude ich motivovať k lepším pracovným výkonom. Tento pokus stroskotal a takmer skrachoval, zachránila ho spolupráca s Tomášom Baťom. Dušan Pálka mal troch súrodencov. Už od mala mu učarovala hudba, jeho otec však chcel aby sa z neho stal právnik. Gymnázium v Liptovskom Mikuláši absolvoval v rokoch 1919-1927. Jeho spolužiakmi boli Rudo Brtáň, Milan Pišút (neskorší literárni vedci), spisovateľ Dobroslav Chrobák, maliar Vladimír Droppa a už spomínaný básnik Andrej Plávka, s ktorým sedával v jednej lavici. Práve ten ho povzbudzoval k skladaniu hudby. Prvou piesňou, ktorú zložil ešte na gymnáziu bol šansón Povedz dievča, či ma ty ešte rado máš. Tá získala veľkú popularitu. Po maturite začal študovať právo na Karlovej univerzite v Prahe. Otec mu však umožnil aj externé štúdium na pražskom konzervatóriu (jeho učiteľom bol hudobný skladateľ Jaroslav Křička). V Prahe sa stretol s opernou speváčkou Jarmilou Novotnou, ktorá zaradila do svojho repertoáru jeho pieseň Spievalo vtáčatko (1927). V roku 1931 prešiel z Prahy do Bratislavy na Univerzitu Komenského, kde v roku 1933 promoval.

Dita - nepovedz dievčatko nikomu!

Kým ďalšie životné osudy Štefana Hozu zostali, podobne ako v prípade Dušana Pálku, spojené s hudbou, Alexander Aranyos sa hudbe venoval iba krátky čas. Ako vyštudovaný inžinier ekonómie v zamestnaní veľa cestoval, so Štefanom Hozom sa vídavali iba príležitostne. Pri náhodnom stretnutí sa mu raz zdôveril s obavami pred narastajúcim fašizmom a antisemitizmom v Európe. Hovoril o ponuke na prácu v zahraničí i o vážnom úmysle prijať ju a odísť. V roku 1939 sa vysťahoval do Ameriky.

Nevedno, kto rozhodol o tom, že pod Ditou bude napísané „První slovenské tango“. Hoci pieseň Nepovedz dievčatko nikomu bola napísaná skôr, otázka historického prvenstva je sporná a súvisí so spôsobom šírenia vtedajšej populárnej piesne. V spomienkových programoch Alexander Aranyos síce uznával prvenstvo Pálku a jeho tanga Nepovedz dievčatko nikomu, pri porovnaní oboch nahrávok je však isté, že Dita lepšie napĺňa charakter tanga. Pálková skladba je nahratá bez dodržania pravidelnej časomiery a na etikete platne je charakterizovaná ako „Pieseň a tango“.

Sporný je aj rok vydania tohto singla, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ultraphon pod objednávacím číslom A 10740. Podľa na tú dobu až pedantnej vypracovanú firemnú dokumentáciu, v ktorej sa však i napriek tomu našli chyby, spadá tento singel do roku 1933, keďže platne vydané v roku 1934 začínali až katalógovým číslom A 10800. Napriek tomu, niektoré zdroje udávajú ako rok vydania práve rok 1934. Asi naj kompromisne vyznie tvrdenie, že platňa bola vydaná koncom roka 1933 a na slovenský trh uvedená začiatkom roka 1934. 

Použitá literatúra: ZELENAY, Pavol / ŠOLTÝS, Ladislav: Hudba, tanec, pieseň. Zrod a prvé kroky slovenskej modernej populárnej hudby (2007)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan je najväčším favoritom. Zapíše sa do dejín svetovej cyklistiky?

Vlani nebol najväčším favoritom, ale aj tak vyhral.

DOMOV

Lipšic dostal za nehodu z minulého roka podmienečný trest

Súd odsúdil bývalého poslanca Lipšica.

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.


Už ste čítali?